V Trnave sa sladká éra priemyslu začala už v roku 1840, keď podnikaví bratia Vaymárovi založili “Fabrica Sachari,” cukrovar s rafinériou na mieste dnešného sídliska Družba. Cukrovú repu, ktorá bola základom ich výroby, získavali prevažne z bučianskeho panstva. V zime roku 1844 za ňu uhradili nemálo peňazí – až 1400 zlatých, čo by dnes predstavovalo približne 18 000 €.

V roku 1845 sa k rozvíjajúcemu trnavskému cukrovarníctvu pridal aj majiteľ bučianskeho panstva gróf Karol Zay. Svoj bučianský liehovar pretvoril na menší cukrovar, pod zámienkou boja proti rastúcemu alkoholizmu. Skutočným dôvodom však bol vysoký zisk z výroby cukru, ktorú si uvedomil počas spolupráce s bratmi Vaymárovcami. Preto Zay s ponukou na spracovanie cukrovej repy oslovil práve Vaymárovcov, ktorí ponuku prijali. Spoločnými silami dokázali v bučianskom liehovare spracovať viac ako 1 120 ton cukru, a tak aj posilniť sladkú tradíciu v regióne.

Cukrovar v Trnave zamestnával 33 robotníkov, ktorí pracovali až 13 hodín denne. Medzi nimi našli uplatnenie aj ženy, ktoré prali repu a čistili ju od chrástu, zatiaľ čo muži nosili repu v kosoch na rezanie. Ich práca bola fyzicky vyčerpávajúca a podmienky neľahké, pričom za svoje úsilie dostávali mzdu v rozmedzí 20 až 180 grajciarov. Sladký produkt si tak vyžadoval horkú cenu tvrdej práce.
V roku 1851 priniesli Vaymárovci do výroby zásadnú inováciu – zaviedli parný stroj o sile 6 konských síl. Para poháňala strúhadlá a prvé vákuové aparáty, ktoré predstavovali najmodernejšiu technológiu zahusťovania sirupov. Tento prelomový krok nielenže zvýšil efektivitu výroby, ale zároveň posunul trnavský cukrovar na úroveň špičkových európskych podnikov svojej doby.


Príbeh prvého cukrovaru v Trnave nebol jednoduchý. Revolúcia v rokoch 1848-1849 spomalila jeho výrobu a chýbajúca voda v oblasti Družby spôsobila ďalšie ťažkosti, ktoré nakoniec viedli k jeho zániku v roku 1863. Prvý cukrovar však položil pevné základy trnavského cukrovarníckeho priemyslu, ktorého zlaté časy ešte len čakali.
Projekt Cukrovar dnes píše novú kapitolu, v ktorej nadväzuje na historický odkaz zachovávaním kultúrneho dedičstva a vytváraním nových priestorov pre život. Rozhodnite sa pre bývanie v Cukrovare a staňte sa súčasťou jeho nového príbehu.
Textový a obrazový zdroj: FRANKO, M.: 165 rokov “trnafského” cukru.