Čím je Sladká alej v rámci projektu Cukrovar výnimočná?
Sladká alej predstavuje centrálny park celej zóny – lineárny verejný priestor, ktorý integruje viacero funkčných vrstiev, od ekologického parku, cez rekreačné a komunitné zóny až po detské ihrisko, čím vytvára komplexný, živý a adaptabilný mestský priestor. Zároveň plní úlohu „zelených pľúc“ územia a stáva sa nosnou kompozičnou aj spoločenskou osou celej novej štvrte. Celková výmera územia Sladkej aleje je 8 500 m².
Čo vás na tomto projekte ako krajinného architekta zaujalo ako prvé?
Primárne ma oslovila jedinečná kombinácia historickej vrstvy územia a jeho transformačného potenciálu. Genius loci bývalého cukrovaru vytvára silný základ pre návrh, ktorý nie je generický, ale hlboko ukotvený v konkrétnom mieste. Zároveň išlo o príležitosť podieľať sa na formovaní novej mestskej štvrte, kde verejný priestor nie je doplnkom, ale nosným prvkom urbanistického riešenia.
Celková výmera územia Sladkej aleje je 8 500 m².
V čom sa líši návrh zelene v Cukrovare od bežných developerských projektov?
Zásadný rozdiel spočíva v tom, že nejde o projekt na „zelenej lúke“, ale o transformáciu existujúceho industriálneho územia s výraznou emóciou. Návrh zelene preto nevznikal ako izolovaná vrstva, ale ako integrálna súčasť celkového konceptu, ktorý reaguje na historickú štruktúru, materiálovosť aj mierku priestoru. Zeleň tu nie je dekoráciou, ale aktívnym prvkom, ktorý dotvára charakter miesta.
Aká bola vaša konkrétna úloha pri návrhu Sladkej aleje?
Našou úlohou bolo definovať základný koncept riešenia vonkajších priestorov celého územia Cukrovaru, pričom Sladká alej predstavuje jeho kľúčový verejný priestor. Navrhli sme funkčné členenie, priestorovú kompozíciu a charakter jednotlivých zón.
Ako vznikal koncept Sladkej aleje ako „zeleného srdca“ projektu?
Koncept vychádza z interpretácie procesu výroby cukru ako uzavretého cyklu s jasne definovanými fázami. Tento princíp sme preniesli do priestorovej organizácie parku, kde jednotlivé zóny reflektujú rôzne fázy tohto procesu. Výsledkom je priestor, ktorý má nielen funkčnú, ale aj naratívnu vrstvu – napríklad detské ihrisko koncipované ako „cukrové kocky“ vytvára priamy odkaz na históriu miesta.
Zeleň tu nie je dekoráciou, ale aktívnym prvkom, ktorý dotvára charakter miesta.
Podľa akých princípov ste navrhovali jednotlivé zóny aleje?
Základným princípom je funkčná diverzita a priestorová čitateľnosť. Park je navrhnutý tak, aby poskytoval rôzne typy prostredí – od aktívnych plôch kde si budú môcť obyvatelia zacvičiť alebo zakopať loptu až po relaxačné zóny. Dôležitá bola aj práca s mikroklímou – orientáciou, aby si každý používateľ vedel nájsť svoje „miesto na slnku alebo v tieni stromov“. Takýto prístup zvyšuje využiteľnosť priestoru počas celého roka.
Do akej miery zohrala rolu história územia bývalého cukrovaru?
História územia bola jedným z kľúčových východísk návrhu. Reflektuje sa nielen v kompozičných princípoch, ale aj v materiálovom riešení a detailoch. Použitie korténu odkazuje na industriálny charakter, zatiaľ čo fragmenty koľajníc pripomínajú pôvodnú dopravnú infraštruktúru cukrovaru. Tento prístup umožňuje zachovať kontinuitu miesta aj v rámci jeho transformácie.
V kontexte súčasných miest sa hodnotná zeleň stáva jedným z rozhodujúcich faktorov kvality života.
Akú konkrétnu funkciu budú mať stromy a zeleň v Sladkej aleji?
Zeleň je navrhnutá ako neoddeliteľná súčasť zelenej infraštruktúry mesta. Stromy a vegetácia zabezpečujú reguláciu mikroklímy, znižovanie teploty, zvyšovanie vlhkosti vzduchu a zachytávanie prachových častíc. Plochy zelene zároveň zohrávajú dôležitú úlohu pri hospodárení s dažďovou vodou. V tomto zmysle ide o funkčný systém, ktorý priamo prispieva ku kvalite mestského prostredia.
Aké druhy stromov alebo rastlín ste vyberali – a prečo práve tie?
Druhová skladba je navrhnutá ako diverzifikovaná, s cieľom zabezpečiť vizuálnu atraktivitu počas celého roka a zároveň ekologickú stabilitu. Uprednostňujeme druhy vhodné do mestského prostredia, s dôrazom na ich odolnosť voči suchu, teplu a zhoršeným pôdnym podmienkam. Vegetácia má prirodzenejší charakter, čo podporuje biodiverzitu a zároveň znižuje nároky na údržbu. V návrhu sa nachádza pestrý výber stromov, napríklad čerešne, hrušky, gaštany, sofory, buky, jasene, lipy, muchovníky, borovice, bresty či hraby.
Ako zabezpečiť, aby zeleň v takomto projekte fungovala aj o 10–20 rokov?
Dlhodobá udržateľnosť zelene je podmienená kombináciou viacerých faktorov. Začína už vhodným návrhom a realizáciou stanovištných podmienok, výberom overených druhov a samozrejme správnou údržbou. V meste vládnu úplne iné podmienky ako v okolitej krajine. Je tu iná pôda, väčšinou je stlačená, obsahuje menej vzduchu a menej živín, nevymieňa sa, ani sa nijak zásadne nekultivuje. Zmenené sú aj chemické vlastnosti, napríklad kvôli tomu ako solíme alebo kvôli priemyslu. Podstatne zmenené sú aj vodné podmienky. Mestské prostredie teda predstavuje extrémne podmienky, preto je nevyhnutné pracovať aj s novými druhmi, ktoré sú schopné lepšie reagovať na klimatické zmeny. Zároveň je potrebné vnímať zeleň ako živý systém, ktorý sa vyvíja v čase a tomu prispôsobovať zásahy v čase.
Sladká alej plní úlohu „zelených pľúc“ územia a stáva sa nosnou kompozičnou aj spoločenskou osou celej novej štvrte.
Akú rolu môže mať takýto zelený priestor pre komunitu?
Verejný priestor vytvára základný rámec pre vznik a fungovanie komunity. Ak je dobre navrhnutý, podporuje prirodzené stretávanie ľudí a budovanie vzťahu k miestu. Pocit bezpečia, identifikácie a vlastníctva priestoru vedie k tomu, že sa oň obyvatelia starajú a aktívne ho využívajú.
Prečo by mali developeri vnímať zeleň ako investíciu, nie náklad?
Zeleň má významný environmentálny, sociálny aj ekonomický prínos. Okrem zlepšenia mikroklímy a podpory biodiverzity prispieva k zvyšovaniu hodnoty nehnuteľností, atraktivite územia a znižovaniu prevádzkových nákladov. V kontexte súčasných miest sa hodnotná zeleň stáva jedným z rozhodujúcich faktorov kvality života.
Čo by ste chceli, aby si ľudia z tohto priestoru odniesli?
Úsmev na tvári z kvalitne stráveného času.
Peter Pasečný
Krajinný architekt
Peter Pasečný je autorizovaný krajinný architekt s medzinárodnými skúsenosťami z ateliérov vo Švajčiarsku, Írsku a Českej republike. V roku 2009 sa vrátil na Slovensko s cieľom priniesť svoje skúsenosti zo zahraničia aj do domáceho prostredia. Spolu so svojou manželkou Ivanou založili a vedú kreatívny ateliér 2ka, kde spolu so svojím tímom navrhujú verejné priestory rôznych mierok s dôrazom na projekty zelenej infraštruktúry a využívanie zelených certifikačných systémov. Pôsobia na projektoch na Slovensku aj v zahraničí.
Páčil sa vám článok?
Zdieľajte ho s vašimi známymi!
