Od hasičskej služby k pokojnému domovu v Cukrovare 

Pôsobíte u hasičov v Trnave. Čo všetko vaša práca zahŕňa?

Pôsobnosť a úlohy hasičov sú pomerne rozsiahle. V štandardnom povedomí sme vnímaní pri hasení požiarov a poskytovaní pomoci pri dopravných nehodách. Stretnúť nás však môžete aj pri menej tradičných situáciách, tzv. technických zásahoch, ku ktorým patria mimoriadne udalosti v súvislosti s výskytom nebezpečných látok, veterné smršte, povodne alebo záchrana zvierat (áno, do tejto kategórie patrí aj záchrana mačiek zo stromu J).

Toto je však len tá viditeľná časť našej práce. A keď všetko funguje ako má, vyzerá to naozaj dobre. Za tým všetkým sa skrýva celý rad procesov, manažment ľudí a starostlivosť o techniku tak, aby sme boli neustále pripravení kedykoľvek poskytnúť pomoc. Hasičina však nie je len to. Zaoberáme sa požiarnou ochranou ako takou. Do našej činnosti spadá aj požiarna prevencia, zisťovanie príčin vzniku požiarov, rôzne kontrolné činnosti, ale aj nepopulárne opatrenia, ku ktorým patrí napr. riešenie priestupkov a udeľovanie sankcií z oblasti ochrany pred požiarmi.

Vyštudovali ste astronómiu a astrofyziku. Ako ste sa dostali od vesmíru až k trnavským hasičom?

Veľmi spontánne. Počas vysokoškolského štúdia som ani na okamih neuvažoval o službe hasiča. Rozhodnutie stať sa hasičom prišlo až po štátniciach, počas letných prázdnin, kedy som sa už začal seriózne zaoberať mojim ďalších smerovaním. Okrem sveta poznania bol mojim druhým hobby svet športu a pohybu. Som človek, ktorý neobsedí chvíľu na jednom mieste. A na konci štúdia sa „bili“ tieto dva svety. Pokračovanie v štúdiu by znamenalo do značnej miery obmedziť svet športu.

V mojom prípade sa misky váh rozhodovania priklonili ku kariére mimo školy a prišlo rozhodnutie stať sa hasičom. Prečo práve hasičom? To do dnešného dňa ani ja sám poriadne netuším. Hoci môj otec bol dlhoročným profesionálnym hasičom, o hasičských témach sme nikdy významne nediskutovali. Ani mne ani môjmu otca nenapadlo, že by som sa niekedy mal stať hasičom. Preto otázka „A prečo k hasičom?“ už ostane nezodpovedaná. Každopádne to rozhodnutie neľutujem a v tejto práci som sa našiel. 

Je niečo zo štúdia astronómie, čo využívate alebo čo vás baví dodnes?

V rámci Hasičského a záchranného zboru sa špecializujem na CBRN udalosti, čiže zásahy s výskytom chemických, biologických alebo rádioaktívnych látok. V tomto smere som naplno využil, a dodnes využívam, moje vedomosti a moju záľubu vo fyzike a v matematike. No a v poslednom období som k tomu pridal aj záľubu v chémii.

Práca hasiča je spojená s rýchlymi rozhodnutiami a veľkou zodpovednosťou. Ako sa vám darí po službe prepnúť do bežného života?

Nepoznám hasiča, ktorý by dokázal naplno oddeliť hasičinu od súkromného života. V dnešnej on-line dobe neustáleho spojenia prostredníctvom sociálnych médií sme všetci hasiči prakticky neustále v spojení, vieme o sebe, vieme okamžite čo sa deje a v prípade potreby sme okamžite pripravení si vzájomne pomôcť. Vnímam, že hasičský život je úplne iný svet, v ktorom platia (do určitej miery) vlastné pravidlá, ktoré sa veľmi ťažko vysvetľujú iným ľudom mimo tohto sveta. Sme vlastná komunita. Preto aj otázku bežného života vnímam(e) odlišne od bežného života. 

V práci často vidíte náročné situácie. Ovplyvňuje to aj váš pohľad na to, ako si predstavujete domov?

Určite áno. Moja dlhoročná služba hasiča a množstvo zásahov pri rôznych mimoriadnych udalostiach ma postupne vyviedlo z omylu, že domov predstavujú materiálne hodnoty alebo nehnuteľnosti. Samozrejme by som klamal, ak by som tvrdil, že ma absolútne nezaujíma kvalita môjho bývania alebo že nepremýšľam nad zvyšovaním komfortu a pohodlia nášho bytu. Podstata je však inde. Domov je miesto, kde sa cítim dobre. Domov je miesto, kam sa môžem vrátiť po náročnej službe. Domov je miesto, kde nájdem podporu rodiny.

Keď ste si vyberali bývanie, čo bolo pre vás najdôležitejšie?

Ostať v meste Trnava. To bola zásadná podmienka pri výbere bývania, na ktorej sme sa spoločne s manželkou jednoznačne zhodli. Potom až nasledovali ďalšie priority, o ktorých sme boli ochotní diskutovať. Napríklad, jedna z nich tiež súvisela s polohou bývania – čím bližšie k centru, tým lepšie. Avšak ostať v Trnave bol základ. Mesto ako celok za posledné obdobie napreduje po všetkých stránkach, hoci na prvý pohľad sa niektoré zmeny a smerovanie javia ako kontraproduktívne. A v neposlednom rade, pri výbere bývania, sme sa nechceli „ulakomiť“ na najlacnejšiu ponuku. Nemám problém priplatiť si za kvalitu čohokoľvek, ak je to ozaj kvalita.

Všímate si pri bývaní aj veci, ktoré si bežný človek možno nevšimne? Napríklad bezpečnosť, prístupnosť alebo výšku poschodia?

Jednoznačne áno. Netvrdím, že riešenie požiarnej bezpečnosti stavby zohralo podstatnú úlohu pri výbere bývania, ale jednoznačne to vnímam. Pozerám sa 2-3 kroky dopredu, v zmysle, čo by som robil, ak by u nás začalo horieť. Všímam si v akom stave máme požiarne zariadenia. Táto profesionálna deformácia ma však sprevádza nielen pri mojom bývaní v Cukrovare, ale aj pri stavbách mojich známych alebo v bežnom živote. Na prvý pohľad drobné detaily, ale v konečnom dôsledku veľké veci. V rýchlosti spomeniem, že vplyv mojej práce sa prejavuje napríklad pri používaní spotrebičov v kuchyni alebo pri jazde autom.

Život v pohybe a radosť z komunity: Prečo si tanečníčka vybrala bývanie v Cukrovare?

Čítať článok

Prečo ste si vybrali bývanie v Cukrovare?

Pretože projekt Cukrovar má koncept, pretože projekt Cukrovar má myšlienku, pretože projekt Cukrovar má víziu. 

Pamätáte si na svoj prvý dojem, keď ste túto štvrť navštívili? Čo sa vám na nej najviac zapáčilo?

V mojom prípade sa veľmi nedá hovoriť o prvom dojme z návšteve štvrti. Bývanie v Cukrovare sme začali riešiť ešte predtým ako sa prvý stavebný stroj zaryl do zeme. Tým pádom som, ako pozorovateľ, sledoval postupnosť prác od začiatku stavby prvej etapy – a stále sledujem rozvoj ďalších etáp. Preto som bol ukrátený o tzv. „wau-efekt“, ktorý zažijú tí, čo sem zavítajú po prvýkrát až v týchto dňoch.

Ako sa vám tu býva s odstupom času?

Sme veľmi spokojní. Je nutné sa odosobniť od aktuálne prebiehajúcej výstavby, avšak pri kúpe bytu bolo zrejmé, že nás tu bude ešte pár rokov sprevádzať stavebný ruch. Ostatné faktory bývania hodnotím pozitívne. Prezentovaný vysoký štandard na papieri sa aj reálne prenáša do skutočného vyhotovenia. Drobné problémy, ktoré sa objavujú, nie sú významné v tom zmysle, že by nejako narúšali kvalitu alebo komfort bývania. Skôr by mi prišlo zvláštne, keby žiadne problémy neboli. 

Je pre vás dôležité mať blízko služby, centrum mesta alebo miesta, kde viete tráviť voľný čas?

Určite áno, pričom to vnímam v dvoch rovinách. Prvý pohľad je, v jednoduchosti povedané – pohodlnosť a „rozmaznanosť“. V mojom aktuálne nastavenom životnom štýle a pri mojich súčasných povinnostiach pozitívne vnímam blízkosť všetkých služieb, ktoré využívam v každodennom živote. Druhá rovina pohľadu je čisto praktická a prospešná nielen pre mňa individuálne, ale aj celospoločensky. Človek, ktorý má všetko „po ruke“ – bývanie, zamestnanie, služby, relax, netrávi čas na cestách v dopravných prostriedkoch, odľahčuje tak dopravnú infraštruktúru a tým nepriamo pozitívne vplýva v rámci celej spoločnosti. A práve mesto Trnava má vybudovanú, a ďalej buduje, infraštruktúru pre odľahčenie automobilovej dopravy.  Podotýkam, že toto je moje aktuálne nastavenie a súčasný pohľad na svet. Viem si predstaviť, že časom sa budú moje preferencie prikláňať k pokojnejšiemu prostrediu niekde na samote. To už však bude iný príbeh.

Má podľa vás nová štvrť šancu vytvoriť si vlastnú komunitu?

Áno aj nie. Aktivity, ktoré iniciuje tím Cukrovaru, smerujú práve k vytvoreniu komunity. Nestane sa to však zo dňa na deň. Projekt Cukrovaru nie je zďaleka ani v polovici svojho budovania, a pokiaľ budú všetky spoločenské aktivity aj naďalej pokračovať, tak vidím potenciál vo vytvorení vlastnej komunity. Na druhej strane tejto relatívne peknej predstavy je skutočnosť dnešného rýchleho života, v ktorom je osobný kontakt nahradený mobilným telefónom. Namiesto debaty pri pive si navzájom vymeníme  2-3 „lajky“ cez mobil. Ďalším výrazným faktom je pomerne veľká fluktuácia ľudí v bytových domoch. Mnoho bytov bolo kúpených za investičným účelom, či už na krátkodobý alebo dlhší prenájom. V takomto prostredí bude vytvorenie komunity náročným procesom.

Darí sa vám popri práci zapájať do susedského života, alebo si doma skôr užívate ticho a súkromie?

Vo svetle mojich pracovných povinností, odpoviem na túto otázku veľmi stručne a jednoducho. Darí sa mi zapájať do susedského života, pri ktorom si užívam ticho a pohodu.

Keby ste mali poradiť človeku, ktorý si dnes vyberá nové bývanie, na čo by sa mal podľa vás zamerať?

Moja rada bude veľmi všeobecná a zároveň veľmi osobná. A bude platná nielen pri výbere nového bývania, ale aj pri iných životných rozhodnutiach. Treba byť do správnej miery sebecký a nenechať sa ovplyvniť názormi okolia alebo kamarátov. Netvrdím, aby ste si ich nevypočuli a nevnímali. Vezmite si však od nich iba to, čo považujete za dôležité pre seba samého. Váš kamarát nebude v tom byte s vami bývať, váš kamarát vám ten byt nezaplatí.

Zoran Benedikovič

Okresný riaditeľ trnavských hasičov

Rodený Trnavčan, ktorý pôsobí 18 rokov v službe Hasičského a záchranné zboru v Trnave. Hasičine sa začal venovať hneď po skončení vysokej školy, na ktorej vyštudoval astrofyziku. Zdanlivo nesúvisiace oblasti sa mu podarilo skĺbiť v špecifickej oblasti hasičstva - na celonárodnej úrovni pôsobí ako inštruktor hasičského zboru v oblasti CBRN (chemické, biologické, radiačné a nukleárne udalosti), kde naplno využil svoje záľuby vo fyzike a matematike.