Nie múzeum, ale živá štvrť: Takáto budúcnosť čaká Cukrovar

Cukrovar nie je jeden dom, ale celá nová štvrť. S akou víziou k jeho ďalšiemu rozvoju pristupujete? 

Máme jasnú víziu, vytvoriť komplexnú, dobre fungujúcu a hodnotnú mestskú štvrť. Ide o rozsiahle územie, ktoré bolo doteraz pre ľudí v podstate neprístupné a kde sa nachádzajú významné národné kultúrne pamiatky. Jedná sa o atraktívnu lokalitu, ktorá sa bude postupne budovať, otvárať mestu, ľuďom a prinášať pridanú hodnotu nielen pre obyvateľov zóny, ale celého mesta.

Čo je pre vás osobne pri tomto projekte najväčšou výzvou?

Nakoľko mám na starosti prípravnú fázu projektu (teda koordináciu tvorby projektu a získanie potrebných povolení), tak všetko zvládnuť v požadovanej kvalite a v čase. Keďže sa jedná o tak významné územie v meste nie len pre nás, ale aj pre obyvateľov mesta, tak práca obnáša aj dialóg a hľadanie kompromisov so samosprávou, s krajským pamiatkovým úradom a tak ďalej…

Kombinácia zachovanej industriálnej architektúry a novej štruktúry vytvára mix, ktorý v Trnave nemá obdobu. Verím, že sa bude jednať o jednu z top konverzii brownfieldov na Slovensku.

Čo prinesú najbližšie etapy z pohľadu urbanizmu a kvality bývania – bude sa charakter štvrte meniť, alebo naopak, viac uzatvárať do jednotného celku?

Najbližšie etapy rozvoja štvrte prinesú predovšetkým postupné dotváranie kvalitného mestského prostredia, nie zmenu jej charakteru. Štvrť sa bude prirodzene formovať do čitateľného celku. Z urbanistického hľadiska vzniknú nové, kvalitné uličné verejné priestory, doplnia ich poloverejné až súkromné vnútrobloky navrhnuté ako pokojné zelené priestory pre obyvateľov. Významnú úlohu bude zohrávať aj zeleň, ktorá sa bude rozvíjať etapovito – vrátane postupného formovania parku Sladká alej.

S ďalšími etapami pribudnú aj nové služby a prevádzky v parteri, ktoré zvýšia komfort každodenného života a posilnia mestský charakter územia. A v neposlednom rade pôjde aj o dobre navrhnuté byty rôznych kategórií, aby štvrť dokázala reagovať na rôzne potreby obyvateľov a ponúkla kvalitné bývanie pre široké spektrum ľudí.

Súčasťou projektu sú aj národné kultúrne pamiatky v rámci starej cukrovarskej fabriky. Čo to znamená v praxi – ako sa toto územie zmení?

V praxi to znamená transformáciu územia národných kultúrnych pamiatok, ktorá zachová ich hodnoty a zároveň im dá nový život. Národné kultúrne pamiatky nevnímame ako „múzejné exponáty“, ale ako aktívnu súčasť novej štvrte – aby boli prirodzene zapojené do každodenného života mesta.

Územie starej cukrovarskej fabriky sa postupne otvorí mestu. Historické objekty získajú nové funkcie a stanú sa prirodzenými orientačnými bodmi aj nositeľmi identity celej štvrte. Pričom prípravná fáza ich obnovy už prebieha v úzkej spolupráci s pamiatkarmi.

Cukrovar bude mať unikátne ihrisko inšpirované históriou

Čítať článok

Prečo má podľa vás zmysel obnovovať historické industriálne stavby aj dnes? Čo vedia mestu a ľuďom dať, čo klasické rezidenčné projekty často nedokážu?

Obnova historických industriálnych stavieb má zmysel aj dnes, pretože miestu prináša identitu, kontinuitu a príbehy, ktoré by inak zanikli. Takéto budovy nie sú len fyzickými objektmi, ale nositeľmi pamäti miesta – pripomínajú, ako mesto vznikalo, vyvíjalo sa, dávajú novému rozvoju hlbší význam a ukotvenie v čase.

V porovnaní s bežnými rezidenčnými projektami vedia industriálne stavby ponúknuť jedinečný charakter a priestor pre rozmanité funkcie – kultúru, služby, komunitný život či tvorivé aktivity. Práve kombinácia historickej vrstvy a nového využitia vytvára prostredie, ktoré je autentické, ľahko čitateľné a prirodzene priťahuje ľudí. Nejde len o zachovanie minulosti, ale o jej zmysluplné prepojenie so súčasným mestským životom tak, aby z nej mali úžitok dnešní aj budúci obyvatelia.

Územie starej cukrovarskej fabriky sa postupne otvorí mestu. Historické objekty získajú nové funkcie a stanú sa prirodzenými orientačnými bodmi aj nositeľmi identity celej štvrte.

V Trnave vzniklo a vzniká viacero rezidenčných projektov. V čom je podľa vás Cukrovar iný?

Cukrovar má nenahraditeľný genius loci – duch miesta, ktorý vyplýva z historického dedičstva lokality. Kombinácia zachovanej industriálnej architektúry a novej štruktúry vytvára mix, ktorý v Trnave nemá obdobu. Verím, že sa bude jednať o jednu z top konverzii brownfieldov na Slovensku.

Cukrovar má navyše vynikajúcu polohu v širšom centre mesta, čo zaručuje dobrú dostupnosť. A v neposlednom rade, aký iný projekt sa môže pochváliť tým, že má ikonický komín, ktorý je vidieť takmer z celého mesta.

Stredom projektu sa bude tiahnuť rozsiahly park Sladká alej, ktorý sa stane zeleným srdcom celej štvrte. Akú úlohu má zohrávať v živote obyvateľov a čo všetko im ponúkne?

Park bude v skutočnosti fungovať ako multifunkčné „zelené srdce“ štvrte, priestor pre každodenný pobyt, šport, detské hry aj prirodzené stretávanie sa. Zároveň vytvorí zázemie pre väčšie komunitné podujatia. Súčasťou budú napríklad aj plochy pre piknik či ovocné stromy, ktoré podporia jeho pobytový a komunitný charakter. Park zároveň prispeje k adaptácii územia na zmenu klímy a má ambíciu stať sa miestom, kam budú obyvatelia prirodzene smerovať. Má zohrávať aj dôležitú rolu ako podhubie pre susedské stretnutia, nadväzovanie vzťahov alebo vznik komunít.

Živý verejný priestor je výsledkom komplexného prístupu, musíte mať dobrý mix funkcií, ktoré sa dopĺňajú, kvalitne navrhnuté priestory z hľadiska komfortu, dostatok zelene, inkluzívny dizajn. Dôležitá je tiež mierka a navrhnúť priestory flexibilne, univerzálne – aby vedeli poskytnúť zázemie napr. pre sezónne aktivity, trhy, kultúru a pod. Kľúčom teda nie je jedna „zázračná“ vec, ale komplexný prístup. Keď sa ľudia cítia dobre a vítaní, priestory sa naplnia životom.

Aký ľudia v Cukrovare žijú a budú žiť? Vznikne podľa vás niečo ako „cukrovarská komunita“?

Verím, že vznikne živá, rozmanitá komunita. Cieľom je inkluzívna štvrť. Už dnes dokáže ponúknuť kvalitné bývanie pre rôzne vekové skupiny, no zároveň sa ju snažíme navrhnúť tak, aby sa v nej ľuďom dobre žilo aj o desaťročia neskôr. Keď sa z rodičov stanú starí rodičia a prehodnotia potrebu veľkého bytu, štvrť im vie ponúknuť prirodzenú alternatívu bez nutnosti odchádzať inde.

Takto navrhnutá štvrť nie je len o typoch a veľkostiach bytov. Je predovšetkým o možnostiach – o dostupnej vybavenosti, službách, verejných priestoroch a každodenných funkciách, ktoré umožňujú ľuďom zostať v známom prostredí počas rôznych etáp života. Výsledkom je komunita, ktorá spája všetky generácie a prirodzene sa vyvíja spolu s nimi.

Pavol Zibrin: Tvoríme architektúru, ktorá spája minulosť s budúcnosťou

Čítať článok

Môže architektúra a urbanizmus ovplyvniť susedské vzťahy a ako ľudia spolu trávia čas? Ako sa to snažíte podporiť v Cukrovare?

Určite môže. Verím, že dobrá architektúra kultivuje aj dušu. Som presvedčený, že architektúra a urbanizmus Cukrovaru budú mať na obyvateľov pozitívny vplyv. Nejde pritom len o technické parametre, akými sú napr. hrúbky stien či akustika – hoci aj tým venujeme veľkú pozornosť, ale najmä o kvalitu a typológiu vonkajších priestorov.

Práve tie vytvárajú podmienky na stretávanie, spoznávanie sa a budovanie vzťahov. Miesta, kde môžu vznikať priateľstvá – medzi deťmi, ktoré tu budú vyrastať, aj medzi ich rodičmi či susedmi. Súčasťou zóny bude aj veľký park s jedinečným detským ihriskom a vnútrobloky navrhnuté tak, aby prirodzene podporovali pobyt ľudí, komunitný život a každodenné neformálne stretnutia.

Čo by ste chceli, aby si ľudia o Cukrovare povedali o pár rokov – nielen tí, ktorí tu bývajú, ale aj tí, ktorí tadiaľ len prechádzajú?

Že sa všetkým tým, ktorí sa na tvorbe a výstavbe zóny podieľali, podarilo tento zámer naplniť. Že sa v nej ľudia budú cítiť dobre, vítaní a prirodzene doma. A že národné kultúrne pamiatky dostali nové, zmysluplné využitie a opäť žijú ako plnohodnotná súčasť mesta.

Matúš Kopáč

Dizajn manažér

Architekt, ktorý sa dlhodobo pohybuje na rozhraní architektonického návrhu, projektového riadenia a developmentu. Profesijnú cestu začínal v projekčných ateliéroch a v príprave stavieb, kde získal technický základ a praktické skúsenosti. V súčasnosti sa venuje najmä dizajn manažmentu a prípravnej fáze developerských projektov, kde prepája architektonickú víziu s technickou a ekonomickou realizovateľnosťou.