História „trnafského“ cukrovaru

Cukrovarníctvo predstavovalo v druhej polovici 19. storočia výhodný spôsob podnikania. Prvý podnik na spracovanie cukrovej repy v Trnave založili v roku 1840 bratia Vaymárovci a nachádzal sa v lokalite dnešného sídliska Družba. Pre technické a ekonomické problémy ukončil svoju činnosť v roku 1863.

Nová éra cukrovarníckeho priemyslu v Trnave sa začala v roku 1869. Cukrovarnícka spoločnosť, ktorá zastupovala bohatých podnikateľov a bankárov, získala do vlastníctva lokalitu za hradbami mesta pri Hornej bráne. Prvá kampaň bola už v roku 1869.

V roku 1876 prešiel trnavský cukrovar do vlastníctva rodiny Stummerovcov. S menom tejto rodiny bol cukrovar spojený 70 rokov, od roku 1876 až do znárodnenia v roku 1946. Zakladateľom rodinnej dynastie bol brniansky obchodník s koreninami Carl Stummer. Zomrel pomerne mladý a majetok po jeho smrti spravovala manželka a dvaja najstarší synovia, August a Karl. Patrili k najbohatším rodom v Hornom Uhorsku. Boli to bankári a podnikatelia, ktorí skupovali veľkostatky a pôdu na území dnešného Slovenska. Odkúpili a založili niekoľko cukrovarov v Rakúsko-Uhorsku. Ich rodinným sídlom bol kaštieľ Tovarníky. 

August Stummer (1827 – 1909) bol prvým zástupcom rodiny Stummerovcov v trnavskom cukrovare. V roku 1887 bol jemu, jeho manželke a dcéram udelený titul uhorského baróna s predikátom „von Tovarnok“ – panstvo Továrniky pri Topoľčanoch. Pamätná tabuľa venovaná barónovi Augustovi Stummerovi je pri vchode do cukrovaru zo Šrobárovej ulice.

Stummerovci vybudovali v Trnave jeden z najmodernejších a najväčších cukrovarov monarchie. Ich snaha budovať prosperujúci cukrovar pokračovala aj v prvej polovici 20. storočia. V roku 1940 bola spustená prevádzka konzervárne. Konzervovanie ovocia a zeleniny dopĺňalo sezónnu výrobu cukru. Konzerváreň fungovala až do začiatku 90. rokov 20. storočia.

V roku 1946 prešiel trnavský cukrovar procesom znárodnenia a stal sa „národným podnikom“. Jeho názov sa v priebehu ďalších období menil. V rokoch 1958 až 1991 sa volal Cukrovar Petra Jilemnického v Trnave. Peter Jilemnický určitú dobu pôsobil v Trnave  ako učiteľ. Toto obdobie ho inšpirovalo k napísaniu románu Kus cukru (1934), v ktorom zachytáva každodenný život dedinských ľudí, problémy malých pestovateľov cukrovej repy v období hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.

V roku 1992 sa cukrovar premenoval na Trnavský cukrovar, a. s., a výroba cukru v ňom pokračovala až do roku 2004. Cukor sa tak v trnavskom cukrovare vyrábal 135 rokov bez prestávky (1869 – 2004). Nemým svedkom jeho slávnej histórie je tiež 112 metrov vysoký komín, ktorý je neodmysliteľnou dominantou Trnavy. Vždy keď ho zbadáš, vieš, že si doma…

Zdroj: Miroslav Franko: 165 rokov „trnafského“ cukru